Every night and every morn Some to misery are born. Every morn and every night Some are born to sweet delight. Some are born to sweet delight, Some are born to endless night.
AIF
Aprilka
etka
Fetiak
Garfield for President!!!
Germa
Junara
Kozo
Matisak
Nightclub
Old Shakyhand
Pár dobrých fejtónov
Ruziklan
Sovietsky surrealizmus v reáli
Thor
Tomass
Umbrelka
ZZ
today
September 2009
August 2009
May 2009
March 2009
February 2009
January 2009
December 2008
November 2008
October 2008
September 2008
August 2008
July 2008
June 2008
May 2008
April 2008
March 2008
February 2008
January 2008
December 2007
October 2007
June 2007
May 2007
April 2007
March 2007
February 2007
January 2007
December 2006
November 2006
October 2006
September 2006
August 2006
July 2006
June 2006
May 2006
March 2006
February 2006
January 2006
December 2005
November 2005
October 2005
September 2005
visited *loading* times
Nemám veľmi rád dopravný podnik. Preto aj mňa samotného prekvapil fakt, že sa musím zastať jeho vodičov. Ale čo narobím, keď si to zaslúžia?!?
Autobus stál na zastávke. Vodič zatváral dvere a chystal sa odísť. Vtom k nemu dobiehal sprava zozadu nejaký chlapík. Všetci sme ho sledovali, ako máva. Zbytočne. Autobus odišiel bez neho.
Na prvých sedadlách napravo od šoféra sedel dedko s babkou. Náročky nahlas, tak aby ich počul, sa začali rozhorčovať nad špinavými trikmi vodičov. Ako všetci náročky zavrú dvere a odídu, aj keď vidia, že niekto dobieha. Ba práve vtedy tie dvere just zavrú ešte rýchlejšie.
Hm, takéto kecy som počul už x-krát. Práve teraz ma však extra dožrali. Chápem, že to niekto len ťažko strávi, ale je to tak - žiadne sprisahanie škodoradostných vodičov autobusov nejestvuje! Ktokoľvek niekedy sedel za volantom a pohýňal sa od krajnice, musel sa pozerať do ľavého zrkadla. Ľudí dobiehajúcich sprava zozadu tak vodič autobusu nemá šancu vidieť. Ja som dokonca rád, že ich nesleduje. Znamená to, že nemusím každú chvíľu svedčiť pri dopravnej nehode autobusu, v ktorom sa veziem a ktorý niekomu vošiel do cesty! 
Vždy, keď som dobiehal spredu a vodič ma videl, počkal na mňa. Nepamätám si prípad, že by na mňa pozeral a len-tak zavrel dvere. Včera sa dokonca už rozbiehal, keď ma zbadal. Zastavil pár metrov od zastávky a otvoril dvere. A ja som mu veľmi vďačný, pretože by som musel večer čakať 20 minút na ďalší.
