Every night and every morn Some to misery are born. Every morn and every night Some are born to sweet delight. Some are born to sweet delight, Some are born to endless night.
etka on Aprílové kačičky...
bajaja on Nový odkaz
etka on Nový odkaz
Mo'nonymous on Nový odkaz
etka on Nový odkaz
AIF
Aprilka
etka
Fetiak
Garfield for President!!!
Germa
Junara
Kozo
Matisak
Nightclub
Old Shakyhand
Pár dobrých fejtónov
Ruziklan
Sovietsky surrealizmus v reáli
Thor
Tomass
Umbrelka
ZZ
today
May 2008
April 2008
March 2008
February 2008
January 2008
December 2007
October 2007
June 2007
May 2007
April 2007
March 2007
February 2007
January 2007
December 2006
November 2006
October 2006
September 2006
August 2006
July 2006
June 2006
May 2006
March 2006
February 2006
January 2006
December 2005
November 2005
October 2005
September 2005
visited *loading* times
Marec sa ešte neskončil a už máme jasného víťaza súťaže o najhorší preklad roka. To už nie sú ani kačičky, to sú úplné hovadiny a je ich toľko, že by moju rubriku pohodlne zaplnili na niekoľko rokov. Uvediem len pár príkladov: pilotná kabína je "úplne zasklený výklenok pilota" a jej kryt je "vrchnák". Spúšť je "vypaľovacie tlačidlo palubných zbraní", jazero Bajkal je zas "niečo ako kaňon". Niektoré veci sa nedajú ani pochopiť, ako vyplýva z recenzie knihy na stránke časopisu REVI. Je to dlhý zoznam a ja som ho nedokázal prečítať na jeden raz. Jednak som sa pučil od smiechu a navyše som neveril, kam až sa dajú posunúť hranice amatérizmu...
Dnes som z autobusu videl policajtov vyšetrovať nehodu. Osobné auto zrazilo nejakého chodca. Auto s rozbitým čelným sklom bolo odstavené na kraji, policajti merali brzdnú dráhu a podobné veci. Bolo to na mieste, kde je štvorprúdová cesta s dvojitou čiarou uprostred. Asi 30-40 metrov odtiaľ je prechod pre chodcov, ale skoro nikto ho nevyužíva. Ľudia tam totiž často prestupujú a preto behajú rovno cez cestu z jednej autobusovej zastávky na druhú.
Neviem ako to bolo v tomto prípade. Nehodu som nevidel, ani neviem, aké mala následky. Miesto zrážky však policajti vyznačili na vozovke dosť ďaleko od prechodu.
Moji spolucestujúci v autobuse si názor urobili hneď. „Takto to dopadne, keď všetci jazdia ako blázni,“ vyhlásil nahlas asi 60-ročný pánko. Nejaké babky okolo mu začali horlivo pritakávať. Nakoniec sa zhodli na tom, že by to tým šialeným vodičom mali nejak zatrhnúť.
Ich družné rozčuľovanie sa rýchlo skončilo, pretože pánko o dve zastávky ďalej vystupoval. Hneď z autobusu sa ponáhľal cez cestu, pekne spôsobne cez prechod. Ibaže tento bol na križovatke so semaformi a akurát na ňom naskočila červená. Tí vodiči sú ale blázni, čo?.
Musím opäť pripomenúť, že rád pozerám béčkové filmy a seriály. Niežeby som ich nejak "žral", ale je to istá forma duševného masochizmu. Medzi veľké skvosty patrí napríklad seriál Odpadlík s Lorenzom Lamasom v hlavnej úlohe, ktorý už pred rokmi vysielala nejaká česká televízia. Dnes som mal dovolenku a tak som sa veľmi potešil, keď som ho krátko poobede náhodou uvidel na Markíze. Neprebrali ho s českým dabingom, ale spravili si vlastný, slovenský. Párkrát tam spomenuli nejakého Holanďana a ja som chvíľu nechápal, vo co go. A potom mi zaplo - veď hlavný zloduch sa volá Dutch Dixon! 
Niektorí ľudia chodievajú pravidelne do hôr, nadýchať sa čerstvého vzduchu. Zdá sa, že ja chodím do Budapešti nadýchať sa slzáku...
Osoby a osadenstvo sa oproti minuloročnej jeseni príliš nezmenili. Všetko prebiehalo podobne a predsa úplne inak. Ale poďme po poriadku. Vo štvrtok Maďari oslavovali ďalšiu revolúciou, tentoraz z roku 1848. O štvrtej sa začal míting Fideszu. Na Kossuthovej ulici sa zišlo asi 200 až 300-tisíc ľudí. Mávali vlajkami, spievali vlastenecké chorály a tlieskali Orbánovi - inak pokoj. Boli tam aj dedkovia a babky aj rodiny s deťmi. Náckov bolo vidno iba zriedka. Keď to skončilo, organizátori všetkých informovali, kadiaľ sa majú rozísť. A väčšina sa aj rozišla.
Lenže! Práve vtedy sa rozšírila správa, že zatkli akéhosi Budaházyho. Chlapík vlani v septembri viedol útok na budovu televízie, odvtedy sa skrýval. Objavili sa aj hlasy, že jeho zatknutie práve v ten deň bola zámerná provokácia polície. Hm, leda tak, že provokoval Budaházy - ja by som sa ako hľadaná osoba nepromenádoval centrom mesta v deň, keď je na každom rohu sto policajtov.
Hneď sa zgrupovala radikálnejšia skupina, ktorá nedostala lepší nápad, ako ísť ho oslobodiť. Radikáli sa dali ľahko rozoznať - každý mal na sebe minimálne jeden nápis Lonsdale, ksicht zakrytý kuklou alebo futbalovým šálom, a na ramene maďarskú trikolóru so symbolmi fašistických Šípových krížov. Čím viac symbolov, tým lepšie.
Policajnú centrálu, v ktorej bol Budaházy zavretý, samozrejme strážili v dosť širokom okruhu. Keď tam prišli dotyční "osloboditelia", policajti na nič nečakali a spravili krátky proces. Za chvíľku prišli vodné delá. Keď to videli čumilovia, okamžite začali ustupovať. Vzápätí policajti poľahky rozprášili ostávajúcich náckov. Výdatne im k tomu dopomohol nový slzák - bol podstatne účinnejší, ako ten minuloročný. Spoľahlivo fungoval aj o pár ulíc ďalej. Fuj, ešte teraz ho cítim v hrdle a v pľúcach... 
Demonštrantov bolo tentoraz o dosť menej ako v septembri. Preto sa uchýlili k akejsi partizánskej vojne. V malých skupinkách robili barikády a podpaľovali smetiaky a hneď od nich utekali preč. Nedošlo ani k jednej priamej bitke s policajtami. V podstate sa len tak naháňali. Kým hasiči hasili jednu barikádu a policajti ich strážili, opodiaľ začali horieť dve ďalšie. Najhoršie to bolo v smere od Oktogonu na Andrássyho ulici a ďalej na ulici Attilu Józsefa. Horiace plastové kontajnery plné smetí sú ešte horšie ako slzák.
Policajtov však bolo toľko, že všade nechávali hliadky a strážili všetky bočné ulice, takže vytesnili celý priestor a tie malé skupinky ostali bez šance. O jedenástej večer už bol pokoj. Posledný incident hlásili o štvrť na dvanásť - opití výtržníci sa pobili medzi sebou pretože sa nevedeli dohodnúť, či podpália alebo nepodpália kontajner...
Nasledujú nezaradené postrehy, ktoré sa mi nehodili nikde do textu:
Povinnou výbavou maďarských novinárov sa za posledný pol rok stala reflexná vesta s nápisom Press alebo Foto.
Vedeli ste, že keď demonštranti skandujú Gyrscány zmizni po maďarsky, znie to ako Ďurčáň, do toho?
Policajti mali vo výbave nové "hračky". Pôsobivý bol najmä päťhlavňový granátomet na slzný plyn namontovaný na aute. Ale to už uvidíte na fotkách:
Nejaká tá vlajka bola povinnou výbavou. Pešiaci ju mali v rukách (najlepšie na udici podľa zásady čím vyššie tým lepšie), iní na vozidlách. Ale čo korčuliar, ktorý ruky potrebuje, ale vozidlo nemá? Zapichne si vlajočku do prilby!
Demonštrantov prišla na začiatku podporiť horda motorkárov. Keď som to fotil, vedľa mňa stáli mimoriadne aktívne babky, ktoré sa svojimi pozdravnými výkrikmi snažili prehlušiť túrovanie motorov. Jedna z nich sa potom išla vykričať aj na policajtov.
Toto je to autíčko s vrhačom granátov so slzotvorným plynom.
Klasika - vodné delo:
A pluh na odhŕňanie barikád:
Medzi oblakmi slzného plynu získava táto značka rozhodne nový význam!
Hasiči v akcii.
A takto to vyzeralo po "boji". Všimnite si modrú farbu na zemi pri tej zhorenej lavičke. Z vodných diel rozhodne nešla čistá voda!
Práve som sa bol prejsť z roboty do obchodu a naspäť. Slnko svietilo, vzduch voňal tak inak (a nemyslím žiadny smrad zo Slovnaftu) a týpci v kraťasoch hrali na ihrisku basketbal. Dokonca som zazrel dve lienky loziť po chodníku. Žeby tá zima predsa len neprišla?
Template by motime.com | header image credit: Markus Gann © www.begann.de