čeho?

Every night and every morn Some to misery are born. Every morn and every night Some are born to sweet delight. Some are born to sweet delight, Some are born to endless night.

BA-827KC

Dnes som bol svedkom ďalšieho bizarného incidentu. Večer som išiel trolejbusom domov. Na jednej križovatke sme chytili červenú, ktorá je tam obzvlášť dlho. Všetci z toho boli asi trochu nervózni. Trolejbusár dokonca vystúpil a išiel povedať šoférovi auta pred nami, že nemusí stáť tak ďaleko od semaforu. Ten sa aj pohol dopredu a vznikla medzera tak na jeden a pol auta. Kým sa trolejbusár stihol vrátiť a pohnúť dopredu, hneď sa našiel jeden chytrák, ktorý sa zozadu predbehol a pichol sa tam. Vzápätí za ním prišiel aj druhý, ten sa však už nemal kam zaradiť. A tak milé malé červené Polo ostalo stáť vedľa trolejbusu.

Keď naskočila zelená, Polo na nič nečakalo a dralo sa dopredu. Lenže trolejbus má celkom slušný odpich. Trolejbusár bol asi naštvaný (a podľa mňa celkom právom) a nepustil ho pred seba. Až keď sa v protismere blížilo auto a ten červený trtko to nevzdával, dupol trolejbusár na brzdu. To Polo to stihlo asi tak o tri metre...

O päťsto metrov ďalej ten dement odbočoval na parkovisko k paneláku. To nemohol počkať v rade za trolejbusom? Tiež sa do poslednej chvíle tlačil dopredu, aj keď na to zjavne nemal. Stačilo fakt málo a zabije seba aj tých v protismere. Asi mu to za to stálo. Niektorí ľudia sú čudní...

posted by: bajaja at January 23, 2007 19:46 | link | comments (1) |
svojraz narodnej dopravy, ma sere

Black hole

Kolega AM s obľubou hovorieval o Afrike ako o čiernej diere sveta. Každý deň tam choroby, vojny a hlad zabijú tisícky ľudí - a nikoho to nezaujíma, nikde sa o tom nepíše. Ale niečo sa predsa len deje. Najnovšie sa podarilo aspoň nájsť príčinu:

At a U2 concert in Ireland, Bono asks the audience for some quiet. Then he starts to slowly clap his hands. Holding the audience in total silence, he says into the microphone: "I want you to think about something. Every time I clap my hands, a child in Africa dies."

A voice from the front of the audience yells out...
"Then fookin stop clapping, ya asehole !"

posted by: bajaja at January 23, 2007 09:09 | link | comments (2) |
pre srandu kralikom

Happy weekend

Dnes to bude trošku rozvláčne - tak, ako celý môj víkend.

V sobotu som išiel na školský ples. Bol to pre mňa dosť nezvyčajný zážitok. Obyčajne sa dosť desím akcií, na ktoré musím ísť v obleku a kde je množstvo ľudí. Týmto som však tak nejak preplával. A nevypil som ani kvapku alkoholu, čo je tiež dosť čudné. Na stoloch bolo iba víno a to nejak nemusím. V podstate, odkedy sme zastavili pravidelné dodávky rulandského od Kadnára, nemám naňho ani chuť.

Najviac som sa tešil na tombolu. Nakúpil som kopu lístkov a brúsil som si zuby na cenu útechy. Všetko totiž bola taká klasika, darčekové koše a podobne, ale cena útechy, to bola pekná veľká autodráha s mostami, klopenými zákrutami a aj takým tým, čo neviem ako sa volá, ale autíčko v tom urobí loping.

No ale dopadlo to podľa očakávania, takže som nič nevyhral a po tombole som teda mohol ísť domov.

Dnes som sa poobede stretol s dvoma kamošmi, ktorých som nevidel asi dva roky. Ja viem, že je tých dvojek priveľa, ale pokecali sme asi dve hodiny a dali dve pivá, potom museli ísť na vlak.

No a ja som si sčista-jasna spomenul na jeden augustový deň spred šiestich rokov. Práve som skončil školu a býval som chvíľku u kamošov v Dúbravke. Na víkend išli preč a nechali mi na starosti svojho psa, resp. psicu. Poobede som ju vtedy zobral von, prešli sme cez Líščie údolie a cez kopec do Mlynskej doliny, kde som z intráku vytiahol zašitého Shakyho a išli sme do Ali Babu na pivo. Psica bola celú cestu úplne natešená, veď to doteraz nepoznala a bola celkom zvedavá. Vtedy sme si Shakym dali tuším tiež po dve pivá. Potom sme so psicou absolvovali cestu naspäť do Dúbravky a pekný deň bol za nami.

Cítil som sa vtedy nevýslovne šťastný - nič som nemusel robiť, nič ma netrápilo. V poslednom čase mám čoraz väčší problém si na taký deň aspoň spomenúť. Naposledy som niečo také zažil, keď sme boli s mojou žienkou na dovolenke. A to už bolo tiež dosť dávno.

posted by: bajaja at January 21, 2007 18:01 | link | comments |
pre srandu kralikom

Analfabet

Išiel som deväťdesiattrojkou zo stanice. Nastúpila do nej aj početná skupina skoro dôchodkového veku. Ukázalo sa, že išli na veľtrh, pretože na jednej zastávke sa taký starý pánko išiel opýtať šoféra, či do Incheby majú vystúpiť už tu, alebo až na ďalšej. Šofér naňho vybafol dosť podráždene: "Na ďalšej, čo neviete čítať?" Hm, asi by mal sám zájsť k očnému. Nad jeho hlavou totiž svietil veľký červený nápis "Nasledujúca zastávka AUPARK". A jak pozerám, tak pozerám, na Inchebu sa mi to veľmi nepodobá. Ak by sa mal spoliehať iba na názvy zastávok, tak by to nenašiel asi ani rodený Bratislavčan.

posted by: bajaja at January 20, 2007 16:28 | link | comments |
svojraz narodnej dopravy, ma sere

Vaňa

Dnes som sa po dvoch rokoch okúpal. Nie som žiadny sádhu, že by som sa celý ten čas neumýval. Ibaže doteraz som sa sprchoval. Ale dnes večer som si napustil vaňu horúcou vodou. Niekde som vyhrabal ešte kus peny do kúpeľa a vylial som tam celý zvyšok fľaše. Pena bola až po okraj vane. Existuje na to také pekné slovo - mrochtiť. A presne to som robil. Mrochtil som sa vo vani asi polhodinu. Chvíľu som v tej napenenej horúcej vode sedel, chvíľu ležal, jak sa mi zachcelo.

Tento článok nemá žiadne poučenie, ba ani informačnú hodnotu. Ale jednoducho som to musel napísať. Vaňa bola pre mňa vždy jedným z vynálezov číslo jeden (myslím, že ju predbehla iba posteľ  ). Doma u rodičov som sa v nej čľapkal s lodičkami, neskôr som si v nej zvykol aj čítať. Preto ma nepotešilo, keď pred pár rokmi rodičia kúpeľňu prerobili a namiesto tej peknej veľkej vane tam dali malú rohovú. To sme sa už so ženou obzerali po vlastnom bývaní. Veľká vaňa bola pre mňa jednou z podmienok. Keď sme však konfrontovali maximálnu výšku poskytnutej hypotéky s ponukou na trhu s nehnuteľnosťami, musel som zo svojich požiadaviek hooodne zľaviť. Výsledkom bola maličká kúpeľňa a tým aj vaňa. Keďže mám toho dosť aj v práci, tak som večer väčšinou rád, že si ešte vládzem hodiť sprchu a idem spať. Až dnes som si kráľovsky užil.

Mimochodom, že v tom nie som sám, dokazujú historky viacerých mojich kamarátov. Napríklad jeden má malého syna. Minule sme videli sadu takých plastových zvieratiek, z ktorých sa dá striekať voda - presne takú som mal pred XX rokmi ako dieťa, je v tom napríklad modrý delfín s hlavou, ktorá sa dá odšroubovať. Tak sme to malému kúpili. Kamoš sa nedávno priznal, že sa so synom často kúpe a že tie hračky používa viac on.

posted by: bajaja at January 13, 2007 21:36 | link | comments |
pre srandu kralikom

Template by motime.com  |  header image credit: Markus Gann © www.begann.de