Every night and every morn Some to misery are born. Every morn and every night Some are born to sweet delight. Some are born to sweet delight, Some are born to endless night.
etka on Aprílové kačičky...
bajaja on Nový odkaz
etka on Nový odkaz
Mo'nonymous on Nový odkaz
etka on Nový odkaz
AIF
Aprilka
etka
Fetiak
Garfield for President!!!
Germa
Junara
Kozo
Matisak
Nightclub
Old Shakyhand
Pár dobrých fejtónov
Ruziklan
Sovietsky surrealizmus v reáli
Thor
Tomass
Umbrelka
ZZ
today
May 2008
April 2008
March 2008
February 2008
January 2008
December 2007
October 2007
June 2007
May 2007
April 2007
March 2007
February 2007
January 2007
December 2006
November 2006
October 2006
September 2006
August 2006
July 2006
June 2006
May 2006
March 2006
February 2006
January 2006
December 2005
November 2005
October 2005
September 2005
visited *loading* times
Už som tu spomínal, že som si nevedel dostatočne vážiť svoje flákacie obdobie. Teraz makám 11 až 12 hodín denne šesť dní v týždni a už mi z toho začína šibať. Ale nie som v tom sám. Jeden kolega začal po tom, čo takto ťahal vyše týždňa v kuse a dozvedel sa, že tento týždeň ťahá tak isto, sviatok-nesviatok, dosť nahlas vyjadrovať svoj názor. Okrem bežných vulgarizmov* pri tom používal aj slová, ktorým som celkom dobre nerozumel.
Keďže viem slušne nadávať v jazykoch všetkých susedných štátov a aj viacerých vzdialenejších, usúdil som, že nadávky to nie sú. Skúsil som teda slovník slovenského jazyka. A čo som sa nedozvedel...?!
Kolega sa dožadoval akéhosi "voľna". Podľa slovníka mal pravdepodobne na mysli to, čo ukazuje semafor. Asi to s ním už bude naozaj vážne, keď má halucinácie a vidí okolo seba zelených panáčikov.
Potom vykrikoval, že chce "dovolenku". Slovník uvádza, že je to "dočasné uvoľnenie z pracoviska (najmä na zotavenie)". Tak to som vôbec nepochopil. Po prvé - ako môže niekoho vôbec napadnúť, že sa dá uvoľniť z pracoviska? Veď tam má byť človek od svitu do mrku, ináč to ani nejde - alebo áno? A po druhé - to slovo zotavenie je také cudzie, že ani slovník ho nepozná. Ako tomu mám potom porozumieť ja, obyčajný smrteľník?
A nakoniec začal nadávať, že už ani "víkend" nemá. Je to síce tiež pre mňa absolútne cudzie slovo, ale s pomocou slovníka som ho ako-tak pochopil. Je to "čas odpočinku na konci týždňa". Musel som si síce pozrieť ešte to, čo je to odpočinok, ale už mi je to jasné - "odísť na večný odpočinok, zomrieť". S kolegom je to mimoriadne vážne, keď to už chce mať za sebou...
* Vulgarizmy sú slová, ktorými nekultúrni používatelia jazyka bez okúňania, priamo pomenúvajú chúlostivé fyziologické javy v súvislosti s človekom, napr. grcať alebo sopeľ. (Tak aspoň znie oficiálna definícia).
Nemám veľmi rád dopravný podnik. Preto aj mňa samotného prekvapil fakt, že sa musím zastať jeho vodičov. Ale čo narobím, keď si to zaslúžia?!?
Autobus stál na zastávke. Vodič zatváral dvere a chystal sa odísť. Vtom k nemu dobiehal sprava zozadu nejaký chlapík. Všetci sme ho sledovali, ako máva. Zbytočne. Autobus odišiel bez neho.
Na prvých sedadlách napravo od šoféra sedel dedko s babkou. Náročky nahlas, tak aby ich počul, sa začali rozhorčovať nad špinavými trikmi vodičov. Ako všetci náročky zavrú dvere a odídu, aj keď vidia, že niekto dobieha. Ba práve vtedy tie dvere just zavrú ešte rýchlejšie.
Hm, takéto kecy som počul už x-krát. Práve teraz ma však extra dožrali. Chápem, že to niekto len ťažko strávi, ale je to tak - žiadne sprisahanie škodoradostných vodičov autobusov nejestvuje! Ktokoľvek niekedy sedel za volantom a pohýňal sa od krajnice, musel sa pozerať do ľavého zrkadla. Ľudí dobiehajúcich sprava zozadu tak vodič autobusu nemá šancu vidieť. Ja som dokonca rád, že ich nesleduje. Znamená to, že nemusím každú chvíľu svedčiť pri dopravnej nehode autobusu, v ktorom sa veziem a ktorý niekomu vošiel do cesty! 
Vždy, keď som dobiehal spredu a vodič ma videl, počkal na mňa. Nepamätám si prípad, že by na mňa pozeral a len-tak zavrel dvere. Včera sa dokonca už rozbiehal, keď ma zbadal. Zastavil pár metrov od zastávky a otvoril dvere. A ja som mu veľmi vďačný, pretože by som musel večer čakať 20 minút na ďalší.
Väčšinou si rád zašoférujem. V sobotu som však išiel z Trenčína cez Brno do dedinky Lysice a bolo to všetko možné, len nie príjemná jazda...
To, že cesty budú dosť deravé a zaplátané, som čakal. Na diaľnici Bratislava-Brno bežne vytrasiem pár slabšie upevnených súčiastok a cesty nižšej triedy predsa nemôžu byť kvalitnejšie. Preto nečudo, že to miestami trochu preháňali s obmedzovaním rýchlosti - ale iba v záujme motoristov a udržania celistvosti ich tátošov! Veď načo opraviť cestu, keď stačí dať tabuľu upozorňujúcu na vyjazdené koľaje a znížiť rýchlosť...
Okrem predpisovej 50-ky v obciach a 90-ky mimo nich, tak boli na mnohých úsekoch ďalšie limity, väčšinou 40, resp. 70. Po zavedení nových pravidiel ich miestni vodiči striktne rešpektujú - na úrovni značky doslova dupali na brzdy. V takýchto úsekoch sme potom išli všetci pekne v kolóne, kým sa nenašiel nejaký frajer, ktorý ju začal celú predbiehať. Žeby práve to prispievalo k bezpečnosti? Hm, neviem.
Pravý masaker sa začal v Brne. Z rádia som sa po ceste dopočul, že sú tam motocyklové preteky. Polícia očakávala nával motoristov a organizovala dopravu. V praxi som to zažil na výpadovke smerom na Blansko. Spájali sa tam dve dvojprúdové cesty a vytvárali zo štyroch najprv tri a potom dva pruhy. Taký malý lievik. Aj sa tam vytvorila poriadna zápcha. Najhoršie bolo, že začínala akurát v zákrute pod mostom, kde nebolo nič vidieť, len sa zrazu zjavili stojace autá. Aj som v spätnom zrkadle sledoval týpka na modrej fabii, ktorý sa tam prirútil asi stovkou (bola to cesta pre motorové vozidlá) a potom lietal zo strany na stranu a od pneumatík sa mu valila slušná dymová clona. Ale ubrzdil.
Pomaličky sme sa cez tú zápchu prehrýzli až k jej pravej príčine. Na mieste, kde boli už len tri pruhy, stáli policajti. Jedno auto mali odstavené vľavo a obložené varovnými stĺpikmi. Druhé auto mali vpravo, takisto obložené stĺpikmi. Ostatní tak mohli prechádzať iba tým jediným pruhom uprostred. A policajti len tak stáli a sledovali tú zápchu. Za nimi už bola cesta úplne voľná. Tomu hovorím organizácia dopravy!
Na záver jedna lahôdka, ktorú som si vychutnával takmer v každej dedine. Skoro všade majú digitálne tabule, ktoré ukazujú "Jak rychle jedete". Smola, že v porovnaní s mojím tachometrom ukazovala každá úplne ináč. Väčšinou tak o tri až päť kilometrov menej, jedna ukázala o celých deväť kilometrov menej! Iba jedna ukazovala presne toľko, čo môj tachometer a takisto iba jedna ukázala viac, konkrétne o päť kilometrov. Celková odchýlka tak bola 14 kilometrov. A to robí tie tabule dosť zbytočnými...
Priznám sa, že hip-hop veľmi nemusím. Ale aj tam si nájdem pár dobrých kúskov. A tento ma naozaj dostal...
Svoj blog má už aj sám veľký iránsky prezident Mahmúd Ahmadínedžád. Ja nehodný sa však musím priznať, že som prvý príspevok zatiaľ nedokázal dočítať do konca. Ale ja sa polepším!
No a teraz pár praktických informácií. Ahmadínedžádov blog je pochopiteľne v perzštine, ale má aj anglickú verziu. Keď kliknete na anglickú vlajočku a nič sa nedeje, nebojte sa, to nie je nijaké pro- ani protiiránske sprisahanie. Len v rámci "uľahčenia" ovládania musíte ešte poklikať na všetky možné refresh tlačítka, ktoré sú po stránke pohodené. A teraz to najlepšie. Je tam aj hlasovanie, či úmyslom USA a Izraela je stlačiť spúšť novej svetovej vojny. Zahlasoval som si a výsledok ma teda vôbec neprekvapil...
Template by motime.com | header image credit: Markus Gann © www.begann.de