čeho?

Every night and every morn Some to misery are born. Every morn and every night Some are born to sweet delight. Some are born to sweet delight, Some are born to endless night.

Nemecká romantika

Dnes sme mali s mojou drahou žienkou obrazovkový večer. Ja som si sadol k počítaču, ona si pustila telku. V bedni samozrejme nič nebolo a tak nechala nemecký romantický film na Jednotke. Ja som si robil svoje, ale v tú pravú chvíľu som vzhliadol od monitora k vedľajšej - televíznej - obrazovke. Odohrávala sa na nej scéna z nejakej škótskej tancovačky (nechápem prečo sa všetky nemecké romantické filmy odohrávajú na britských ostrovoch). Jeden chlapík tam len tak postával, prišla k nemu nejaká ženská a išla ho vyzvať do tanca. Chlapík ju privítal slovami: "Donner Vetterová, dnes vyzeráte veľmi dobre!" Nech žije slovenská škola dabingu!

posted by: bajaja at May 31, 2006 21:01 | link | comments (3) |
kacicky, do oka

Nádej pre antitalenty 2

Pred časom som písal o skvelej hudobnej (de)formácii Hurra Torpedo!, v ktorej by sa bez problémov uplatnili aj rôzne hudobné anitalenty, ako napríklad ja. (Za pozornosť stoja aj videá z dokumentu o Hurra Torpedo!) Dnešný príspevok však poskytne nádej aj speváckym antitalentom. Náhodou som na stránke najhorších obalov albumov - viď predchádzajúci príspevok - objavil projekt menom 386 DX. Na ten som sa jednoducho musel pozrieť bližšie. Našiel som naň odkaz trebárs na stránke, ktorá sama seba propaguje ako "miesto pre ľudí, ktorí nie sú spokojní so stagnujúcim svetom populárnej hudby". Keď sa pozriete sem, a stiahnete si odtiaľ hudbu a videoklipy, pochopíte, že 386 DX rozhodne nestagnuje na mieste. Ktorým smerom sa však uberá, to je už na zváženie. Každopádne, aspoň na chvíľu je to celkom funny...

posted by: bajaja at May 29, 2006 17:48 | link | comments (1) |
pre srandu kralikom, do ucha

Najhorší obal albumu

Už niekoľko dní na mňa kolegovia v práci čudne pozerajú, keď sa zničoho-nič začnem nepríčetne smiať. A to sa len prehrabávam na tejto stránke. Pôvodne som sem chcel dať obrázky troch mojich favoritov, ale výber je naozaj ťažkýýý. Niektoré sa ešte dajú zniesť, ale trebárs čísla 13, 50, 75, 91 či 106 fakt stoja za to. Páčia sa mi ale aj napr. čísla 19, 47, 62, 64, 73, 86, 102, 116, 131, 141... a mnohé ďalšie. Úplne samostatnou kategóriou sú čísla 110, 111 a 112 - na tých sa chechcem zakaždým, keď ich vidím. No, keď som to tu už ja zahltil číslami, ktoré by ste si vybrali vy?

 

P.S.: Keď už budete na tej stránke, tak si nezabudnite pustiť Bad music radio - tam mám favoritov jasných:

Muhammad Ali, 386DX a Dean Milan.

V tomto prípade si však radšej dajte slúchadlá, pretože okolie sa na vás nemusí pozerať s pochopením. Nie každý je duševný masochista...

posted by: bajaja at May 27, 2006 18:38 | link | comments |
pre srandu kralikom, do ucha

Megakačica

Keď som si overoval nejaké fakty do článku o Stevovi Cunninghamovi, narazil som na absolútny klenot mojej zbierky novinárskych kačičiek. Správička v denníku Korzár bola síce kratučká, ale fakt stála za to. Najprv ju uvediem:

 

"Najrýchlejší nevidiaci

Najrýchlejším nevidiacim jazdcom všetkých čias je Američan Steve Cunningham. Tento 38-ročný muž prišiel o zrak v dvanástich rokoch, keď túžil po tom, aby sa stal pilotom Formuly 1. Sen si splnil ako 36-ročný za pomoci spolujazdca Chryslera Vipera na letiskovej ploche rýchlosťou 190 km za hodinu."

 

Autorovi/autorke so skratkou Ko sa podarila viac ako stopercentná úspešnosť - v troch vetách, ktoré tvoria základ správy, má hneď štyri poriadne chyby. A to sa hneď tak nevidí. Po prvé, Steve nie je Američan, ale Angličan. Z druhej (štylisticky dosť krkolomnej) vety vyplýva, že ak priveľmi túžite byť jazdcom F1, oslepnete. Takže pozor!

Suverénne najlepšia je tretia veta. Skutočný rekord bol 147,55 míľ za hodinu, čo je 237,4 km/h. Kde sa vzala hodnota 190 km/h, netuším.   A Stevov spolujazdec sa volal Peter Colmer Gwynne, Chrysler Viper je predsa auto!!!

Bojím sa, že ak by si niekto túto správu celú vymyslel, mala by bližšie k skutočnosti, ako toto "dielo"...

posted by: bajaja at May 24, 2006 16:48 | link | comments (5) |
kacicky

Ježkovia sú cool!

Dávno, pradávno, keď som ešte robil v Ružinove a býval v Petržalke, som jedného krásneho dňa odchádzal z práce až v noci. Bolo asi pol jedenástej a ponáhľal som sa na predposledný autobus. Prechádzal som okolo miesta, kde kedysi bol asi živý plot. V tom čase tam boli už len husté kríky na ploche asi 10x10 metrov. Vtom uprostred tej masy rastlín niečo hlasno zašušťalo. Šuchot sa začal rýchlo predierať smerom ku mne. Podľa intenzity šuchotania som to odhadoval na aspoň polmetrového psa. Zastavil som sa a čakal. Nuž, a z kríkov rovno predo mňa vybehol maličký ježko. Keď ma zbadal, očividne sa poriadne zľakol (ešte viac ako ja  ) a zaflekoval ako z kresleného filmu - brzdil tak, že si až sadol na zadok! Pár sekúnd bol v šoku, kým sa spamätal a napadlo ho skrútiť sa do klbka.

No a prečo vyťahujem takúto starú a nezaujímavú historku? Aby som mohol pod nejakou zámienkou uviesť pár fotiek, ktoré mi minulý týždeň prišli mailom. Pretože ježkovia sú cool!

 

posted by: bajaja at May 22, 2006 20:41 | link | comments (5) |
pre srandu kralikom

Template by motime.com  |  header image credit: Markus Gann © www.begann.de