čeho?

Every night and every morn Some to misery are born. Every morn and every night Some are born to sweet delight. Some are born to sweet delight, Some are born to endless night.

Trocha politiky

Pretože som sa pred pár mesiacmi (to to ale letí) presťahoval, nemám ani šajnu, koho voliť v regionálnych voľbách. Ani plagátiky mi veľa nehovorili. Ale jeden dnes na zastávke upútal moju pozornosť na dlhé minúty. Bol na ňom výrazný červený slogan Istota, Právo, Morálka a tvár Jána Cupera. Najprv som si myslel, že je to výborný nápad nejakého jeho konkurenta, ale bol som sklamaný. Je to myslené vážne... Ale aj tak je to celkom dobrý vtip :-)

posted by: bajaja at November 24, 2005 18:13 | link | comments (1) |
pre srandu kralikom

Kam sa hrabe Kafka! 2

Keď už som dnes začal s tými pokračovaniami...

Minulý týždeň ma celkom zaujala jedna pomerne nenápadná správička. V meste Blaye na juhozápade Francúzska neznámi páchatelia vyhodili do vzduchu daňový úrad. Nálož odpálili okolo tretej ráno, takže sa nikomu nič nestalo. Výbuch vyrazil dvere a okná a zničil vstupnú halu. Najviac ma však pobavilo vyhlásenie polície, ktorá uviedla, že zatiaľ nemá žiadne stopy a nevie, kto mohol bombu odpáliť.

Hmm, ja skúsim hádať: žeby nejaký nespokojný klient dotyčnej inštitúcie? Keď sa však nad tým hlbšie zamyslím, ono asi tých nespokojných klientov bude viac ako tých spokojných, takže to hľadanie nebude až také jednoduché. Každopádne ma chlapci potešili, že môj sen o totálnom/demonštratívnom/maximálne deštruktívnom/ohnivom zničení/roznesení na kopytách  sociálnej poisťovne nemusí byť až taký nereálny.

posted by: bajaja at November 11, 2005 13:29 | link | comments |
ma sere, pre srandu kralikom

Pan Hodný 2

Asi sa už budem trápne opakovať, ale neskonale obdivujem ľudí, ktorí sa dokážu živiť niečím, čo nevedia. Ako napríklad teta v kopírke na Daňovom úrade v Petržalke. Súrne som si potreboval ofotiť nejaké dokumenty. Medzi nimi bol aj diplom, ktorý sa mi zdal zbytočne veľký a tak som tete povedal, či by mi ho mohla zmenšiť z A3 na A4. "To sa nedá," znela suverénna odpovedať. Pretože za mnou čakalo už dosť ľudí a nemal som čas ísť niekam inam, nechal som si ho ofotiť v pôvodnom formáte A3. Keď teta kasírovala, nakukol som jej cez rameno. Na ovládacom paneli tej kopírky boli úplne navrchu dve veľké modré tlačidlá: A3>A4 a A4>A3. Ktovie na čo asi slúžia?

Predtým som bol na jednej pošte v Ružinove (v "Kocke"), potreboval som poslať peniaze šekom do zahraničia. Teta za okienkom tiež ovládala nepriestrelnú mantru "To sa nedá" a odporučila mi, aby som išiel do banky. Ja som sa však prešiel 10 minút na inú poštu (do "Jadranu"). Tamojšia teta nebola lenivá, vytiahla múdru knižku, v ktorej si pozrela, ako presne sa má vypísať Eurogiro (tá predchádzajúca teta zjavne ani netušila, že niečo také jestvuje) a za tri minúty už moje peniažky išli tam, kam mali.

posted by: bajaja at November 11, 2005 07:53 | link | comments |
ma sere

Template by motime.com  |  header image credit: Markus Gann © www.begann.de