Every night and every morn Some to misery are born. Every morn and every night Some are born to sweet delight. Some are born to sweet delight, Some are born to endless night.
etka on Nový odkaz
Mo'nonymous on Nový odkaz
etka on Nový odkaz
AIF
Aprilka
etka
Fetiak
Garfield for President!!!
Germa
Junara
Kozo
Matisak
Nightclub
Old Shakyhand
Pár dobrých fejtónov
Ruziklan
Sovietsky surrealizmus v reáli
Thor
Tomass
Umbrelka
ZZ
today
May 2008
April 2008
March 2008
February 2008
January 2008
December 2007
October 2007
June 2007
May 2007
April 2007
March 2007
February 2007
January 2007
December 2006
November 2006
October 2006
September 2006
August 2006
July 2006
June 2006
May 2006
March 2006
February 2006
January 2006
December 2005
November 2005
October 2005
September 2005
visited *loading* times
Už som zase rozmýšľal, že to tu zruším. Ale som sa práve našiel v nových odkazoch, konkrétne tu. Tak ma chytil taký malý tvorivý elán. Skoro každý deň som chcel niečo napísať, lebo ma niečo zaujalo a nakoniec nebol čas a na tému som potom aj zabudol. Ale dve dobré kačičky mám odložené. Zajtra ich sem pridám. Alebo pozajtra...
Na to, že v Bratislave iba málokto dodržiava pravidlo pravej ruky, som si už zvykol. Na križovatkách sa väčšinou dobre poobzerám, aj keď mám prednosť. Minule sa mi to vyplatilo, keď ma jeden idiot rútiaci sa ZĽAVA vytrúbil za to, že som si dovolil ubrzdiť až meter v križovatke a on musel urobiť mierny oblúčik.
Dnes ráno som zažil rovno dvoch podobných týpkov. Hneď na prvej križovatke neoznačenej značkami nejavil šofér zeleného Renaultu idúceho ZĽAVA žiadny úmysel pribrzdiť, tak som radšej brzdil ja. Nestihol som ani poriadne donadávať a hneď na nasledujúcej, takisto značkami neoznačenej križovatke sa všetko zopakovalo. Tentoraz tesne pred mojím prudko brzdiacim autom ZĽAVA prefrčala šedivá 1203-ka.
Ale na jedno sú takíto debili dobrí. Človeku stúpne adrenalín a do práce príde úplne prebratý.
Mal som požičané auto a jedného krásneho večera na ňom odpadol výfuk. To som tu tuším už spomínal. Zlomila sa rúra nejakých 60 centi pred tlmičom. Známy automechanik mi na to nahodil takú plechovú spojku. Povedal, že to vydrží aj rok, ale výfuk treba radšej vymeniť skôr. A mal pravdu.
Auto som vrátil, ale cez sviatky som bol preč a mal som sa na ňom vrátiť do BA. Lenže výfuk zase vydával zvuky ako Ferrari. Rúra sa zlomila opäť, tentoraz tesne pred tlmičom.
Vybavil som si odvoz u švagra. Ten prišiel po mňa so záhadným úsmevom a oznámením, že po ceste aj jemu odpadol výfuk...
Toto už veru nie je s kostolným poriadkom. V tomto prípade som ochotný veriť aj konšpiračným teóriám. Lebo ak toto nie je sprisahanie výfukov proti mne, tak už neviem čo.
Všetci bratislavskí vodiči vedia, že miesto na parkovanie je nedostatkovým tovarom a všetci na to svorne nadávajú. V Bratislave sa jednoducho parkuje všade, kde sa dá aj nedá. Preto ma nikdy neprestane prekvapovať, keď niekto na prvý šup zaparkuje "na široko", ale už sa neunúva vycúvať a vyrovnať to. Výsledkom je, že blokuje dve parkovacie miesta.
Párkrát som už videl aj scény, nad ktorým som ostal stáť v nemom úžase. Napríklad týpka, čo nechal auto celú noc stáť v odbočovacom pruhu na križovatke - asi meter a pol od krajnice. Na druhej strane sa pritom už začínal obrubník stredového ostrovčeka. Všetci, čo chceli odbočiť, museli prejsť tesne okolo neho a potom zatočiť v 90 stupňovom uhle pred tým obrubníkom. Vtedy som ľutoval, že nemám pri sebe foťák.
Dnes som ho však mal a tak sa môžem podeliť o tento príklad naozaj luxusného parkovania. Dotyčný, alebo dotyčná, sa nemusí báť, že si pri nastupovaní do svojho tátoša oškrie dvere o susedné auto. Alebo si mysel/myslela, že tá červená čiara je tam preto, že auto treba odstaviť rovno na ňu?
Kosovo je jedinečný prípad a nestane sa príkladom pre ďalšie regióny, ktoré by sa chceli osamostatniť. To tvrdia tie štáty, ktoré jeho nezávislosť uznali. Ale žiadne také! Ja som jedno osamostatnenie zažil celkom zblízka - dokonca bližšie, ako mi je milé.
Včera večer som išiel domov a bol som už skoro na parkovisku, keď sa ozvala rana a motor začal hučať ako staré piliňáky. Výfuk sa rozhodol zobrať si príklad z Kosova a vyhlásil nezávislosť od auta. Výsledkom je, že okrem úradov a lekára vybavujem v pondelok aj autoservis. Keď sa to sere, tak sa to sere. A fest.
Ale teraz vážnejšie. Po tom, čo Kosovo vyhlásilo nezávislosť od Srbska (ale nie od zahraničnej ekonomickej pomoci 
) som sa začal viac zaujímať o ďalšie národy, ktoré by ho mohli brať ako precedens. Okrem tých, často skloňovaných, ako je Baskicko, Abcházsko, Osetsko, Podnestersko či Náhorný Karabach, som narazil napríklad na Karenov v Barme (Mjanmarsku). Tí bojujú za nezávislosť už od roku 1949. Kto im pomôže?
Alebo ďalší čerstvý príklad. Turci útočia na kurdských povstalcov v Iraku. Kedy sa začnú nálety na Turecko?
Odpoviem si sám - nikdy. Rovnako sa nikto z veľkých hráčov na svetovej scéne nepostaví za Tibet, ktorý v minulosti nezávislosť mal.
Viem, že je tento pohľad zjednodušený a naivný, ale treba všetko riešiť zložito?
Template by motime.com | header image credit: Markus Gann © www.begann.de